1618 -
|
prvá písomná zmienka o šenkvickej škole (v urbariálnom súpise pezinského panstva), využívala priestory želiarskeho domu – neskôr Katolícky dom, dnes bowling - a vyučovalo sa v nej čítanie, písanie a počítanie rečou tunajšieho obyvateľstva (v tom čase teda po chorvátsky) – škola slúžila obom obciam - Malým i Veľkým Šenkviciam, nakoľko ani jedna z obcí nedokázala vydržiavať vlastnú školu samostatne
|
|
|
1634 -
|
učiteľ učil 12 až 15 žiakov (obvykle chlapcov) po chorvátsky, plat učiteľa sa v priebehu dejín menil – cez zlaté, pšenicu a ďalšie potraviny či okovy vína až po drevo – dostával od farníkov, samotnej obce, majiteľov kúrií (platený bol aj za funkciu organistu, spievanie na omšiach, koledovanie, zvonenie proti búrkam alebo na Dušičky, atď.)
|
|
|
1756 -
|
funkcia učiteľa bola aj na pôde šenkvickej školy prepojená s úlohou organistu, zvonára a dokonca aj notára – pre notárske povinnosti učiteľa častokrát samotné vyučovanie ani nemohlo prebiehať – učiteľ však napriek viacerým pozíciám vlastnil len záhradu s niekoľkými ovocnými stromami
|
|
|
1756 -
|
deti chodievali do školy na vyučovanie výhradne počas zimných období (kvôli pomocným prácam v domácnosti počas zvyšku roka), aj vtedy však ich počet nepresiahol 30 osôb
|
|
|
1781 -
|
učiteľ Tomáš Zabitý rozprával po slovensky a ovládal základy nemčiny (čo znamená, že v predošlom období došlo k ukončeniu vyučovania po chorvátsky, obyvateľstvo Šenkvíc však naďalej používalo aj chorvátsky jazyk)
|
|
|
1788 -
|
oprava školskej budovy, výmena slamenej strešnej pokrývky za škridlicovú
|
|
|
1822 -
|
škola (ako aj celý školský systém) ,,bojovala“ s nedostatkom učebných pomôcok, učiteľ bol stále povinný vykonávať funkciu notára – učilo sa už po slovensky, v obci sa chorvátsky jazyk už výrazne premiešaval so slovenským (dochádzalo k asimilácii)
|
|
|
1880 -
|
počet žiakov začal rýchlo narastať (čoskoro dovŕšil počet 150 osôb), čo presahovalo kapacitné možnosti jedinej triedy – škola potrebovala ďalšie priestory i ďalšieho učiteľa – do roku 1888 pribudla nová trieda a zásadné zmeny nastali aj v prípade učiteľského bytu v rovnakej budove
|
|
|
1888 -
|
nový učiteľ Ján Lédeczy našiel školu bez vybavenia – obec zabezpečila tabuľu, nástenné tabule, stôl a stoličku, nebola však ochotná obstarať počítadlo (nakoniec ho zhotovil sám učiteľ)
|
|
|
1891 -
|
podľa zachovaných dokumentov sa dá predpokladať, že napriek silnej maďarizácii bola maďarčina len jedným z predmetov, nie vyučovacím jazykom školy a správu školy nemal na starosti ani jeden z dvoch učiteľov, ale miestny duchovný
|
|
|
1900 -
|
urgentnú situáciu s nedostatkom školských priestorov riešila aj cirkevná školská správa, tunajšia školská stolica (na čele s duchovným) sa však neodhodlala na ďalšiu výstavbu či prestavbu školy
|
|
|
1907 -
|
vzhľadom k nedohľadnému riešeniu priestorovej problematiky školy vo Veľkých Šenkviciach sa obec Malé Šenkvice rozhodla vybudovať vlastnú budovu školy, ktorá bola otvorená v tomto roku.Ani odchod malošenkvických žiakov však nemal zlepšujúci dôsledok pre kapacitné možnosti veľkošenkvickej školy (navyše, práve Veľkým Šenkviciam najväčšmi pribúdalo obyvateľstvo vplyvom blízkej železnice)
|
|
|
1907 -
|
začiatok obdobia silnej maďarizácie aj v šenkvickej škole, v obci vznikla aj materská škola, avšak s primárnym cieľom pomaďarčiť deti už v útlom veku – za neznalosť maďarskej modlitby sa trestalo telesným trestom ešte aj v školskom roku 1918/1919
|
|
|
1919 -
|
príchod nového politického zriadenia bol pre šenkvickú školu sprevádzaný zrušením maďarčiny ako vyučovacieho jazyka, premenovaním školy na ,,Rímsko-katolícku ľudovú školu vo Veľkých Šenkviciach“ a aj začatím používania slovenského šlabikára i ďalších pomôcok – slovenských čítaniek, zemepisných učebníc a pod.
|
|
|
1924 -
|
škola naďalej ,,bojovala“ s nedostatkom učebných pomôcok, v roku 1924 sem však na miesto učiteľa nastúpil pôvodom Modran – ElemírKantek (bol prvým v pozícii tretieho učiteľa školy), ktorý nielen svojpomocne a vlastnoručne vybudoval školský kabinet, ale rozprúdil aj kultúrny život školy – organizoval ,,Mikulášov“, divadelné predstavenia, práve Kantek na škole založil krúžkovú činnosť(ktorá pretrváva dodnes) a pod.
|
|
|
1931 -
|
posledný rok výučby v obmedzených priestoroch ,,Katolíckeho domu“, v dvoch triedach museli učitelia v rokoch 1888 - 1931 zorganizovať výučbu 162 – 345 žiakov(jedna trieda mala 6,5 x 6,6 m = 42,9 m2 a druhá 8,5 x 6,6 m = 56,1 m2) – kapacitnú nedostatočnosť násobilo aj predĺženie povinnej školskej dochádzky (zo šesť na osem rokov) od školského roku 1927/1928
|
|
|
1932 -
|
ukončenie stavebných prác na dlho očakávanej budove novej školy – situácia bola natoľko vážna, že z pôvodného plánu poschodovej šesťtriednej budovy so zborovňou, riaditeľňou, sociálnymi zariadeniami a technickými priestormi došlo k zmene na výstavbu až osemtriednej budovy školy (tá dnes existuje v podobe bytového domu na križovatke Chorvátskej a Jánskej ulice, obyvatelia obce ju poznajú ako ,,starú školu“), v škole začalo učiť dokonca až 10 učiteľov (nárast o 7 oproti predošlému obdobiu, čo súvisí so všestranným rozvojom Šenkvíc)
|
|
|
1932 -
|
budova bola využívaná doslova ,,nonstop“ – ak sa v nej nevyučovalo, nahradzovala chýbajúci priestor kultúrneho domu v obci – v suteréne budovy sa napríklad šenkvické gazdinky zúčastňovali kurzu varenia (častokrát za účasti tunajších učiteľov, ktorí v rovnakom období dostali do užívania novovybudovaný poschodový dvojbytový učiteľský dom v blízkosti školskej budovy)
|
|
|
1946 -
|
od tohto roku začala štátna školská správa prispievať na činnosť šenkvickej školy vysokými finančnými prostriedkami, pre školu to znamenalo obdobie nebývalej prosperity
|
1952 -
|
nadväzujúc na aktívnu činnosť svojich predchodcov, do školy - dvojtriedky v Malých Čaníkovciach prišiel jej nový riaditeľ – p. Edmund Heyder a jeho žena Helena ako učiteľka. Aktívne sa zapájali a organizovali kultúrny život v tejto časti dnešných Šenkvíc – Edmund Heyder inicioval vytvorenie autobusových spojov medzi železničnou stanicou a Malými Čaníkovcami i vybudovanie vodovodu v niekdajšej samostatnej obci
|
|
|
1953 -
|
po viacerých krátkych funkčných obdobiach správcov školy bol funkciou riaditeľa školy poverený šenkvický rodák a neskorší kronikár obce Henrich Lančarič, jeho práci a výsledkom je naša škola vďačná dodnes
|
|
|
1960 -
|
ukončenie1 rok trvajúcich stavebných prác na novej, 14-triednej budove, ktorá vyrástla v chotárnej časti ,,Poluselky“ na vznikajúcej ulici ,,Zahace“ (dnes budova 2. stupňa ZŠ na Vinohradskej ulici) vďaka výraznej pomoci samotných Šenkvičanov – najmä počas jej výstavby – budova už zahŕňala aj chemicko-fyzikálne laboratórium, dovtedy ,,nepoznané“ šatňové priestory, riaditeľňu, zborovňu, 4 kabinety, miestnosť pre školského lekára a sociálne zariadenia – výrazne chýbal len vhodný priestor pre telocvičňu, preto na tento účel boli využívané samotné chodby – vyučovanie sa v tejto budove začalo 21. 11. 1960
|
1965 -
|
|
Edmund Heyder odišiel učiť do Bratislavy, pozíciu riaditeľa v ,,cerovskej škole“ prebrala jeho žena – p. Helena Heyderová, ktorá školu viedla až do jej zrušenia
|
|
|
1969 -
|
počet žiakov začal klesať vplyvom nízkej pôrodnosti v predošlých rokoch
|
|
|
1976 -
|
zrušenie niekdajšej samostatnej ZŠ v Malých Šenkviciach (a Čaníkovciach), po spojení obcí v roku 1964 niesla táto škola názov ,,ZŠ Šenkvice, Cerovská ulica“ –po tomto rozhodnutí boli žiaci dvojtriednej školy so 4 ročníkmi preradení do školy v bývalých Veľkých Šenkviciach
|
|
|
1976 -
|
po odchode riaditeľa Lančariča do dôchodku na jeho miesto nastúpil Ján Kupkovič
|
|
|
1981 -
|
v novembri, po odchode Jána Kupkoviča z funkcie riaditeľa školy, bola za riaditeľku školy menovaná p. Anna Gáliková, vo funkcii zástupkyne zotrvala p. Ľudmila Zelníková
|
|
|
1983 -
|
zmena názvu školy zo ,,Základná deväťročná škola“ na ,,Základná osemročná škola v Šenkviciach“ (vplyvom skrátenia školskej dochádzky z 9 na 8 rokov)
|
|
|
1991 -
|
za budovou základnej školy na Vinohradskej ulici bola v tomto roku ukončená výstavba veľkej telocvične, ktorej súčasťou sú aj šatne pre športujúcich, posilňovňa pre občanov obce i služobný byt správcu budovy – postavená bola v rámci ,,akcie Z“ za pomoci rodičov vtedajších žiakov školy
|
|
|
1991 -
|
po troch rokoch výstavby bol otvorený druhý pavilón školského komplexu na Vinohradskej ulici (pôvodne mal stáť v omnoho menších záhorských Gajaroch, čo sa však vďaka demografickému vývoju Šenkvíc i kontaktom na Okresnom národnom výbore podarilo zvrátiť v prospech našej obce – účelom bolo vybudovanie priestorov školskej jedálne a školskej družiny – budova je jednoposchodová a podpivničená
|
|
|
1991 -
|
kvôli rušným politickým zmenám a obratom bola vo funkcii Anna Gáliková nahradená svojou zástupkyňou Mgr. Boženou Pecníkovou, tá na škole v tom čase učila už obdivuhodných 33 rokov – za svoju zástupkyňu si určila Mgr. Dagmar Brunovskú
|
|
|
1993 -
|
rekonštrukcia kotolne v budove na Vinohradskej ulici (prechod z tuhého paliva na plyn)
|
|
|
1995 -
|
okresný úrad v záujme šetrenia financií ukončil výučbu v budove ,,starej školy“, výučba sa tým celkom presťahovala do budov školy na Vinohradskej ulici
|
|
|
1996 -
|
odchodom do dôchodku Mgr. Boženy Pecníkovej bola riaditeľom Školskej správy ustanovená do funkcie riaditeľky ZŠ Šenkvice – Mgr. Dagmar Brunovská, pod jej vedením sa škola zapojila do viacerých projektov – Infovek, Zelená škola, Modrá škola, Deň narcisov, Komparo, Správaj sa normálne, Zdravá škola a ďalších – zástupkyňou riaditeľky Brunovskej sa stala Mgr. Eva Augustínová, ktorú od roku 2004 nahradila Mgr. Janka Tomašovičová
|
|
|
1998 -
|
obnova osemročnej dochádzky spôsobila obnovu vyučovacieho procesu v budove ,,starej školy“ (predchádzali tomu kompletné maliarske a upratovacie práce) – boli tu umiestnené triedy druhého a tretieho ročníka, neskôr aj štvrtého ročníka a na určité obdobie aj prvého ročníka. V budove na Vinohradskej ulici došlo k výmene podláh v školskej jedálni a vo vstupnom vestibule.
|
|
|
2002 -
|
škola získala právnu subjektivitu, pričom obec Šenkvice sa stala jej zriaďovateľom
|
|
|
2003 -
|
opäť z dôvodu šetrenia financií bola výučba úplne a už definitívne presťahovaná do komplexu školských budov na Vinohradskej ulici. Budova ,,starej školy“ bola odovzdaná obci a o niekoľko rokov neskôr prestavaná na bytový dom
|
|
|
2004 -
|
vybudovanie prvej počítačovej učebne s internetovým pripojením, o rok neskôr ďalšej
|
|
|
2008 -
|
rozsiahla rekonštrukcia ženských toaliet, oprava strechy na spojovacích chodbách a začiatok výmeny starých okien za plastové
|
|
|
2010 -
|
postupná výmena plastových okien na oboch budovách školy, vrátane ich spojovacej chodby. V tomto roku tiež došlo k rekonštrukcii hlavného vchodu a oprave strechy na budove 1. stupňa ZŠ
|
|
|
2011 -
|
začiatok trojročného obdobia úplnej renovácie budov – rekonštrukcia kotolne, rozvodov kúrenia v celej budove, oprava šatňových priestorov, vybudovanie knižničného fondu a zakúpenie nábytku do tried – na celom 2. stupni a čiastočne na 1. stupni ZŠ. V pivničných priestoroch budovy 1. stupňa bol vybudovaný sklad CO, archív školy a školská dielňa. Na školskom dvore došlo k výstavbe detského ihriska a oprave oplotenia areálu školy.
|
|
|
2014 -
|
v jarnom období začalo zatepľovanie školských budov na Vinohradskej ulici (ukončené na jeseň 2014), nasledované výmenou osvetlenia a nového vymaľovania, výmenou posledných drevených a kovových okien za plastové a rekonštrukciou mužských toaliet
|
|
|
2014 -
|
odchodom do dôchodku Mgr. Dagmar Brunovskej (dňa 30. júna 2014 - po 34 rokoch práce v ZŠ Šenkvice a celkovo 44 rokoch práce v školstve) úspešne prešla výberovým konaním na post novej riaditeľky ZŠ p. Iveta Rimanová – súčasná riaditeľka školy, ktorej funkčné obdobie trvá do roku 2019
|
|
|
2016 -
|
vzhľadom k výrazne stúpajúcemu počtu obyvateľov Šenkvíc (výstavbou nových obytných štvrtí) stúpa aj počet žiakov ZŠ – materská škola v tomto roku rozšírila svoje priestory o 3 nové triedy, ako však nedávno upozornil predseda Komisie školstva OZ Šenkvice – Ing. Martin Stránsky, čoskoro bude musieť obec investovať do rozšírenia priestorov ZŠ, nakoľko už v aktuálnom období došlo k vytvoreniu 2 nových učební na úkor technických priestorov (učebne na výučbu technickej výchovy a pod.)
|
|
|