Nebolo v našich silách urobiť prepočet, ktorých typov kytíc bolo viac. Videli sme aj veľa živých, ale žiaľ aj veľa umelých kvetov.

Chválili sme výzdobu zo živých kvetov a čo sa nám páčilo najviac bolo množstvo kompostérov na recykláciu vencov z prírodných materiálov, poprípade živých kvetov, ktoré už boli oschnuté.

Obec sa na tento nápor pozostalých výborne pripravila a zaviedli aj kontajnery na separovaný odpad - primárne plasty a sklo. Odpad v nich bol pekne vyseparovaný, takže sme boli pyšní a naj občanov Šenkvíc, ktorí výborne triedia.

Samozrejme na cintoríne bola aj nádoba s komunálnym - netriedeným odpadom - je to žiaľ tak, látkové kvety zaliate plastom v betóne nie je možné vyseparovť a smerujú z našej obce na skládku do Trnavy. Odtiaľ pri rozklade idú mikroplasty a iné škodlivé látky do pôdy, vody a ovzdušia. Všetci tu žijeme a na nás všetkých toto znečistenie vplýva, preto pri výbere ozdôb myslime aj na dopad.

V obchode s kvetmi sme pozerali ponuku a narátali sme viac živých kvetov ako umelých kytíc, za čo sme tiež boli vďační. Vieme, že ponuka je obrazom dopytu, ale aj ten sa dá formovať, preto veríme, že v budúcnosti bude plastových ešte menej.

Nakoniec sme na bránku cintorína vyvesili nápady, ako sa dá spomínať na blízkych aj inak, spoločne sme sa o tom s deťmi aj rozprávali. Napadlo nám veľa nápadov od spoločných fotografií, posedení s rodinou, či upečení koláča, ktorý mal náš blizky človek rád. Keďže sme počas jablkového hodovania vyrábali ruže z lístia, či ekologické venčeky, na niektoré hroby sme si dovolili položiť takéto prírodne kvety, ako spomienku na tých, ktorí tu boli pred nami.

Ďakujeme všetkým, ktorým sa podarilo zastaviť sa a vyrobiť spomienkvé predmety z prírodných materiálov a ďakujeme aj tým, ktorí na túto myšlienku budú myslieť pri ďalších návštevách cintorína.

Žiaci z kolégia Zelenej školy v Šenkviciach.